Každý vedec chce zažiť zázrak...
To tvrdí vedúci Lesníckej ochranárskej služby a špecialista na fytopatogénne organizmy - Ing. Andrej Kunca, PhD.
Prečítajte si viac o jeho zaujímavej práci v našom rozhovore.
Čím ste chceli byť, keď ste boli malý?
Námorníkom, policajtom, veterinárom, elektrikárom, lesníkom, ….
Existuje niečo, čo dnes, ako dospelý výskumník vnímate ako zázrak?
Rozmnožovanie buniek, alebo že som sa oženil, alebo že výskum na Slovensku ešte existuje.
Existujú zázraky vo vede?
Hmmm, ja si myslím, že každý vedec chce zažiť zázrak a verím, že aj ja raz taký zázrak zažijem. Takže “existujú”.
Aký je predmet Vášho výskumu a aké má uplatnenie v spoločenskej a hospodárskej praxi?
Ochrana lesa pred škodlivými činiteľmi, zvlášť pred hubovými patogénmi. Znižujeme straty v lesnom hospodárstve z dôvodu zníženia hnilôb dreva, znehodnotenia vzhľadu vianočných stromčekov, zníženiu strát sadeníc v porastoch. Poznatky z výskumu odovzdávame cez poradenstvo priamo lesníkom v praxi predovšetkým cez osobné návštevy problémových lesných porastov.
V čom môže byť povolanie vedca zaujímavé pre mladú generáciu?
Nie je zaujímavé z pohľadu zárobku, byrokracie, perspektívy udržania si práce, spoločenského uznania (“sme darmožráči”)... Aby niekto chcel byť výskumníkom, musí to brať hlavne ako hobby, potom tie nevýhody trochu prehliada.
Zapájate sa do medzinárodných projektov, napríklad 7. rámcového programu? Čo Vám takéto projekty prinášajú a čo môžu priniesť slovenskej vede?
Náš kolektív je zapojený v medzinárodných projektoch a prináša nám to predovšetkým peniaze na realizáciu výskumu (materiál, výplata). Dostávame sa do nich len ťažko, lebo náš ústav stále nie je dostatočne personálne vybavený, aby sme dokázali administrovať veľké kolektívy výskumníkov. A ako spoluriešitelia odoberáme peniaze iným kolektívom. Ale ani zahraniční výskumníci sa nehrnú do týchto medzinárodných projektov, lebo ide skutočne o veľkú byrokraciu, pričom dôsledkom chýb sú neoprávnené náklady a kopec problémov pre zodpovednú inštitúciu.
Slovenskej vede prinášajú európske projekty peniaze, stretnutie s kolegami zo zahraničia, možnosť cestovať a učiť sa.
Európske projekty majú byť doplnkovým zdrojom k zdrojom z vlastného štátu a potom sú oživením výskumu. Ale ak sa náš štát obracia na európske projekty ako na zdroje, bez ktorých nás zrušia, výskumnícka firma skrachuje.
